Verše

Verše

Filtrovať podľa
Bhagavad-Gītā 1.41
Bhagavad-Gītā 1.41
"Pribúdanie nežiadúceho obyvateľstva spôsobí pekelný život rodiny, ako aj tých, ktorí rodinné tradície ničia. Predkovia takto zničených rodín poklesnú tiež, lebo sa im prestane obetovať jedlo a voda." Bhagavad-Gītā 1.41
Bhagavad-Gītā 2.40
Bhagavad-Gītā 2.40
"V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom." Bhagavad-Gītā 2.40
Bhagavad-Gītā 2.49
Bhagavad-Gītā 2.49
"Ó, Dhanañjaya, pomocou oddanej služby sa zbav všetkých plodonosných činností a s týmto vedomím sa Mi odovzdaj. Poľutovaniahodní sú sebci, ktorí si chcú užívať plody svojej práce." Bhagavad-Gītā 2.49
Bhagavad-Gītā 2.51
Bhagavad-Gītā 2.51
"Vďaka tejto oddanej službe Bohu sa veľkí svätci alebo oddaní zbavujú výsledkov činov v hmotnom svete. Tak sa vyslobodzujú z kolobehu rodenia a smrti a dosahujú stav mimo všetkých utrpení (návratom k Bohu)." Bhagavad-Gītā 2.51
Bhagavad-Gītā 2.52
Bhagavad-Gītā 2.52
"Až tvoja inteligencia prekoná húštinu klamu, staneš sa ľahostajným ku všetkému, čo už bolo vypočuté, ako i ku všetkému, čo má byť vypočuté." Bhagavad-Gītā 2.52
Bhagavad-Gītā 2.55
Bhagavad-Gītā 2.55
"Keď sa človek vzdal všetkých druhov túžob po zmyslovom pôžitku, ktorá je výplodom mysle, a keď jeho očistená myseľ nachádza uspokojenie vo vlastnom ja, hovorí sa, že sa nachádza v čistom transcendentálnom vedomí." Bhagavad-Gītā 2.55
Bhagavad-Gītā 2.57
Bhagavad-Gītā 2.57
"Kto sa zbavil lipnutia na hmotnom svete, kto sa neraduje, keď uspeje, a ani nežiali, keď ho stretne zlo, je pevne umiestnený v dokonalom poznaní." Bhagavad-Gītā 2.57
Bhagavad-Gītā 2.62-64
Bhagavad-Gītā 2.62-64
"Keď človek rozjíma nad zmyslovými objektami, pripúta sa k nim. Z toho sa rodí žiadostivosť a zo žiadostivosti povstáva hnev." "Z hnevu vzniká ilúzia a z ilúzie zmätená pamäť. Keď je pamäť zmätená, dochádza k strate inteligencie a so zánikom inteligencie človek opäť poklesne na hmotnú úroveň." "No človek, ktorý je v styku so zmyslovými predmetmi bez toho, že by k nim bol pripútaný alebo ich nenávidel, a ovláda svoje zmysly dodržiavaním usmerňujúcich zásad slobody, môže dostať úplnú Pánovu milosť." Bhagavad-Gītā 2.62 & 2.63 & 2.64
Bhagavad-Gītā 2.66
Bhagavad-Gītā 2.66
"Človek, ktorý nie je s Najvyšším spojený vedomím Kṛṣṇu, nemôže mať ani transcendentálnu inteligenciu, ani stálu myseľ, bez ktorej nemožno dosiahnuť pokoj. A ak nemá pokoj, ako môže očakávať šťastie?" Bhagavad-Gītā 2.66
Bhagavad-Gītā 2.68
Bhagavad-Gītā 2.68
"Ó, bojovník mocných paží, preto je ten, ktorého zmysly sú odvrátené od zmyslových predmetov, určite človekom stáleho rozumu." Bhagavad-Gītā 2.68
Bhagavad-Gītā 2.71
Bhagavad-Gītā 2.71
"Človek, ktorý zanechal všetky túžby po zmyslovom pôžitku a žije bez hmotných žiadostí, ktorý sa zbavil vlastníckeho pocitu a falošného ega – iba ten dosiahne skutočný mier." Bhagavad-Gītā 2.71
Bhagavad-Gītā 3.3-5
Bhagavad-Gītā 3.3-5
„Ó, bezhriešny Arjuna, už som ti vysvetlil, že sú dva druhy ľudí, ktorí sa snažia o sebarealizáciu. Niektorí sa ju snažia dosiahnuť empirickou filozofickou špekuláciou, zatiaľ čo iní konaním v duchu oddanej služby. Samotnou nečinnosťou sa človek nemôže vyslobodiť a iba odriekaním nemôže dosiahnuť dokonalosť. Všetci sú bezmocne nútení konať podľa vlastností získaných z kvalít hmotnej prírody; nikto nemôže zostať ani na okamih nečinný. Bhagavad-Gītā 3.3 & 3.4 & 3.5